Švarc systém v roku 2026: Kedy je spolupráca so živnostníkom riziková?

Spolupráca so živnostníkmi je bežnou súčasťou podnikania. Firmám prináša flexibilitu a podnikateľom umožňuje poskytovať služby viacerým klientom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť.

Problém vzniká vtedy, keď je človek živnostníkom iba formálne, ale v praxi funguje rovnako ako bežný zamestnanec. Takéto nastavenie sa označuje ako švarc systém a môže byť posúdené ako nelegálne zamestnávanie.

Od roku 2026 je táto téma ešte dôležitejšia. Zmenila sa zákonná definícia závislej práce a zároveň sa zvýšili minimálne sankcie za nelegálne zamestnávanie.

Čo je švarc systém?

Pojem švarc systém nie je samostatne definovaný v slovenskom zákone. V praxi sa ním označuje situácia, keď fyzická osoba pracuje na živnosť alebo prostredníctvom vlastnej spoločnosti, no skutočný obsah spolupráce zodpovedá pracovnému pomeru.

Rozhodujúce teda nie je:

  • či má dodávateľ pridelené IČO,
  • či vystavuje faktúry,
  • ako sa volá podpísaná zmluva,
  • ani to, že obe strany so spoluprácou súhlasili.

Podstatné je, ako vzťah funguje v každodennej praxi.

Podľa Zákonníka práce je závislou prácou práca vykonávaná:

  • vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca,
  • osobne zamestnancom,
  • podľa pokynov zamestnávateľa,
  • v mene zamestnávateľa.

Takáto práca sa nesmie vykonávať na základe občianskoprávnej alebo obchodnoprávnej zmluvy. Patrí do pracovnoprávneho vzťahu.

Čo sa zmenilo od roku 2026?

Do konca roka 2025 patril medzi znaky závislej práce aj pracovný čas určený zamestnávateľom. Od 1. januára 2026 už tento znak v zákonnej definícii nie je.

To však neznamená, že sa posudzovanie spolupráce so živnostníkmi zmiernilo.

Firma sa už nemôže spoliehať iba na argument, že externista si sám určuje, kedy bude pracovať. Flexibilný pracovný čas je dnes bežný aj pri zamestnancoch, napríklad pri práci z domu.

Pri posudzovaní sa preto ešte väčšia pozornosť sústreďuje na skutočné postavenie človeka vo firme a na spôsob, akým je jeho práca riadená.

Štyri hlavné znaky, ktoré by mala firma preveriť

1. Nadriadenosť a podriadenosť

Najvýznamnejším varovným signálom je situácia, keď živnostník pôsobí ako bežný člen organizačnej štruktúry firmy.

Riziko sa zvyšuje, keď:

  • má prideleného nadriadeného,
  • pravidelne mu reportuje,
  • musí sa zúčastňovať interných porád,
  • nemôže odmietnuť pridelenú prácu,
  • firma kontroluje jeho dochádzku alebo prítomnosť,
  • je hodnotený rovnakým spôsobom ako zamestnanci.

Skutočný podnikateľ by mal mať voči odberateľovi rovnocenné postavenie. Odberateľ si objednáva službu alebo výsledok, ale nevystupuje ako jeho zamestnávateľ.

2. Osobný výkon práce

Pri zamestnancovi sa očakáva, že prácu vykoná osobne. Dodávateľ by však mal mať aspoň reálnu možnosť zabezpečiť plnenie prostredníctvom svojho pracovníka, spolupracovníka alebo subdodávateľa.

Nestačí, aby bola možnosť zastúpenia uvedená iba v zmluve. Musí byť použiteľná aj v praxi.

Firma si môže preveriť jednoduchú otázku:

Ak by dodávateľ poslal na vykonanie zákazky inú odborne spôsobilú osobu, akceptovali by sme to?

Automatická odpoveď „nie“ môže naznačovať, že firma si v skutočnosti neobjednáva službu, ale prácu konkrétneho človeka.

3. Práca podľa pokynov firmy

Aj dodávateľ musí rešpektovať zadanie klienta. Rozdiel je v rozsahu pokynov.

Pri legitímnej obchodnej spolupráci firma určuje najmä:

  • požadovaný výsledok,
  • rozsah služby,
  • termín odovzdania,
  • kvalitatívne požiadavky,
  • technické alebo bezpečnostné podmienky.

Rizikové je, keď firma určuje dodávateľovi každodenný pracovný postup, prideľuje mu jednotlivé úlohy, kontroluje priebeh pracovného dňa a vyžaduje priebežné hlásenie podobne ako od zamestnanca.

Jednoducho povedané: objednávateľ môže kontrolovať výsledok, nemal by však riadiť externistu ako vlastného pracovníka.

4. Konanie v mene firmy

Živnostník by mal navonok vystupovať vo vlastnom mene.

Medzi rizikové okolnosti patrí napríklad:

  • firemná e-mailová adresa bez označenia, že ide o externistu,
  • vizitka spoločnosti s pracovnou pozíciou,
  • uvedenie medzi internými zamestnancami na webovej stránke,
  • komunikácia s klientmi ako zástupca firmy,
  • používanie pracovného oblečenia alebo označenia firmy,
  • podpisovanie dokumentov v mene objednávateľa bez jasného externého postavenia.

Samotný firemný e-mail ešte automaticky neznamená švarc systém. Posudzuje sa však spolu s ostatnými okolnosťami.

Znamená jeden odberateľ automaticky problém?

Nie. Živnostník môže mať určitý čas iba jedného významného klienta a spolupráca napriek tomu nemusí byť nelegálna.

Ekonomická závislosť je však dôležitým varovným signálom, najmä keď sa kombinuje s ďalšími okolnosťami:

  • pravidelná rovnaká mesačná faktúra,
  • dlhodobá spolupráca bez samostatných zákaziek,
  • nulové podnikateľské riziko,
  • práca výlučne s vybavením objednávateľa,
  • začlenenie do interného tímu,
  • nemožnosť pracovať pre konkurenciu alebo ďalších klientov.

Každý obchodný vzťah sa preto musí posudzovať individuálne.

Neochráni firmu dobre napísaná zmluva?

Kvalitná zmluva je dôležitá, sama osebe však nestačí.

Ak zmluva uvádza, že dodávateľ pracuje samostatne, ale v skutočnosti mu firma každý deň prideľuje úlohy, kontroluje dochádzku a schvaľuje voľno, pri kontrole bude rozhodujúca reálna prax.

Zmluva by mala pravdivo upravovať najmä:

  • konkrétny predmet a výsledok služby,
  • cenu alebo spôsob jej výpočtu,
  • zodpovednosť za vady a škodu,
  • termíny odovzdania,
  • možnosť zapojenia subdodávateľa,
  • spôsob preberania výstupov,
  • používanie vlastných pracovných prostriedkov,
  • samostatnosť dodávateľa pri organizovaní činnosti.

Naopak, nevhodné sú formulácie typické pre pracovné zmluvy, napríklad pracovná náplň, dovolenka, skúšobná doba, riadenie internými predpismi alebo hodnotenie pracovného výkonu. Ani profesionálna zmluva však nepomôže, ak odporuje skutočnému fungovaniu spolupráce.

Aké sankcie hrozia v roku 2026?

Od 1. januára 2026 môže inšpektorát práce uložiť za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania pokutu:

  • od 4 000 do 200 000 eur,
  • pri nelegálnom zamestnávaní najmenej dvoch osôb minimálne 8 000 eur.

Ak firma do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia zaplatí dve tretiny uloženej pokuty, pokuta sa za splnenia zákonných podmienok považuje za uhradenú v plnej výške.

Dôsledky však nemusia skončiť samotnou pokutou. Problém môže ovplyvniť aj čerpanie verejných prostriedkov, účasť vo verejnom obstarávaní, reputáciu firmy a následné kontroly ďalších orgánov.

Rýchly test pre firmu

Pri každom dlhodobom externistovi si skúste odpovedať:

  1. Môže odmietnuť novú zákazku?
  2. Rozhoduje samostatne o postupe práce?
  3. Zodpovedá za výsledok a prípadné vady?
  4. Môže zabezpečiť plnenie prostredníctvom inej osoby?
  5. Používa vlastné pracovné vybavenie?
  6. Vystupuje vo vlastnom mene?
  7. Môže pracovať aj pre ďalších klientov?
  8. Fakturuje konkrétne služby alebo iba každý mesiac rovnakú sumu?
  9. Je mimo internej hierarchie firmy?
  10. Posudzuje firma jeho výsledok, alebo jeho každodennú prítomnosť?

Čím viac odpovedí smeruje k postaveniu bežného zamestnanca, tým dôkladnejšie treba nastavenie preveriť.

Ako znížiť riziko švarc systému

Nestačí upraviť iba zmluvu. Firma by mala zosúladiť všetky časti spolupráce:

  • zmluvné podmienky,
  • každodenné zadávanie práce,
  • fakturáciu,
  • komunikáciu navonok,
  • používanie pracovných pomôcok,
  • začlenenie externistu do tímu,
  • zodpovednosť za výsledok.

Legálna spolupráca so živnostníkom je možná a v mnohých prípadoch aj výhodná. Musí však ísť o skutočný vzťah dvoch podnikateľských subjektov, nie o pracovný pomer ukrytý za faktúrami.

Záver

Pri posudzovaní švarc systému neexistuje jedna veta v zmluve ani jeden univerzálny znak, ktorý by automaticky rozhodol.

Rozhoduje celkový obraz spolupráce.

Najväčšie riziko vzniká vtedy, keď je externista dlhodobo začlenený do firmy, má nadriadeného, pracuje osobne podľa každodenných pokynov a navonok vystupuje ako jej zamestnanec.

Firmy, ktoré pravidelne spolupracujú so živnostníkmi alebo jednoosobovými spoločnosťami, by preto mali nastavenie vzťahov preveriť ešte pred prípadnou kontrolou.


Spolupracujete so živnostníkmi alebo externými dodávateľmi?

V Agentúre Tempo vám pomôžeme posúdiť daňové, odvodové a účtovné súvislosti spolupráce a upozorníme vás na nastavenia, ktoré môžu predstavovať riziko. V prípade potreby odporučíme konzultáciu pracovnoprávnej dokumentácie s advokátom.

Kontaktujte nás a nastavte svoju spoluprácu správne.